Suzanka

"Prestaň!"Skríkol na mňa Marek. "Čo robím?Nechápavo sa pýtam."Zase tak pokukuješ po tej tlupe chalanov,čo sedia na lavičke."Nepokukujem,iba som sa na nich pozrela. "Hej,ale tým svojim kukučom a tak,aby to poriadne videli.Zas sa im snažíš dať zjavne najavo,že ideš okolo,že?" To nie je pravda!Len sa pozerám a ty už zase len žiarliš.Nie som tvoj majetok,ale ty sa stále správaš,akoby som ním bola.Nemôžeš ma stále sledovať a kôli každej mimike na mojej tvári,ktorú nepoznáš,ma hneď upodozrievať!Spamätaj sa konečne!"Neupodozrievam ťa,ale to mi robíš stále.Aj keď ideme spolu.Tak chcem vidieť,čo robíš,keď pri tebe nie som.Zakaždým,keď prechádzame okolo nejakých maldých chalanov,zakaždým sa na nich tak zahľadíš,čím mu dávaš najavo,že keby chcel,tak kludne... Vieš,ako sa potom cítim ja?Ako úplný hlupák!Ale to teba zrejme ani trochu nezaujíma!"  Už začal príliš zvyšovať hlas,čo z duše nanávidím....Nič zlé nerobím.Daj mi pokoj!Rozkričala som sa aj ja a vytrhla sa mu zo silného zovretia ruky.Vbehla som rýchlo do otvoreného autobusu,ktorý sa akurát chystal na odchod.  "Počkaj!Nenechávaj ma tu samého!Prepáč mi to prosím!" kričí za mnou so smutným výrazom na tvári.Dvere autobusu sa zatvorili a ja sa mu už len strácam z dohľadu...

"...Nebuď  taká mrzutá a poď  tancovať!Hrajú našu obľúbenú."..vyruší ma z tuhého zamyslenia kamarátka..Diskotéka je v plnom prúde,ale ja nemámani najmenšiu chuť ísť tancovať. "Zase sme sa pohádali."Odpovedám jej..."To mi je ľúto,potom sa porozprávame dobre?"Ani to nedopovedala a už sa jašila na parkete..Rozhliadam sa naokolo..Prečo tu nie je Marek..Chýba mi.  Vtom zbadám,ako z tmavého kúta na mňa hľadí neznámy chlap.Hmm,môže mať okolo 25.Sympaťák.Rázom sa na neho usmejem,aby si všimol,že aj ja som si ho všimla..To ho okamžite zdvihlo z kresla.Mieri ku mne.Preboha,čo chce robiť?? "Taká krásna mladá slečna by nemala sedieť v kúte a k tomu sama.Smiem prosiť?"Podával mi ruku a pýtavo do mňa zaryl jeho tmavé oči.Zalichotil mi,uznávam,ale aj tak odmietnem.Sklamane odchádza... Vtom zbadám vo dverách stáť Mareka.Znova sa mi vráti našavčerajšia hádka."Počkajte!"Skríkla som na neznámeho chlapíka a už  sa mu vrhám okolo krku,tak,aby to Marek dobre videl.."Rozmyslela som si to.".Zažiarili mu oči a už sme sa erotickými pohybmi vlnili do rytmu.Marek si niečo objednal pri bare a nahnevane hľadel mojim smerom.Ešte viac som si pritisla chlapíka k telu a zvádzavo somho hladila.Marek to už nevydržal a vytrielil priamo knám. "Prepáčte,ale slečna je už zadaná."Rozčúlene odsekol na chlapíka a mňa chytil za ruku so snahou odvliecť ma preč... "Máš pravdu.Som zadaná,ale momentálne nie tebou,tak ak dovolíš,zrovna sme na odchode!"Vrhla som na Mareka vraživý pohľad.."Neblázni,nerob hlúposti a poď.Odveziem ťa domov."Snažils a stále viac ma prehovoriť. "Nepočul si?Práve odchádzame.Nechaj ma láskavo na pokoji!"   Vyšla som s chlapíkom von.Šli sme k neďalekému jazierku.Stále niečo rozprával,ako som krásna,alebo čo,ale ja som ho nevnímala.Duchom som bola pri Marekovi.Vtom sa chlapík ku mne otočil.Chytil ma za pás a chcel ma pobozkať."Čo to robíte?"Zhrozene som sa odtiahla. "Ale no tak dievčatko,veď sa nerob,dobre viem,že to chceš.tak na čo ta pretvárka?Urýchlime to!"  "Ja vám urýchlim!!!"Rozčúlila som sa. "Nechajte ma na pokoji!"Zvreskla som a na opätku som sa zvrtla na odchod.Vtom ma neuveriteľnou silou zdrapil za lakeť a šmaril na zem..."Ty malá!"Nikam nepôjdeš!" Vrazila som mu facku.Výsmešne sa začal rehotať a už si lahal na mňa.Kopla som ho do brucha tak silno ako som v tú chvíľu len dokázala."Ty mrcha!Kurva jedna!Obyčajná šľapka si!"Najprv ma neskrotne zvádzaš a teraz chceš cúvnuť?Tak to si na veľkom omyle maličká.Pozri,buď sa teraz do teba spravím,tak jak sa patrí,alebo ťa zabijem,rozumieš??" Surovo zo mňa strhával oblečenie a pri tom na mne sedel.Bol úkrutne ťažký.Plakala som a kričala o pomoc.Jenu mi vrazil."Drž hubu,lebo ťa zabijem!"Dookola vrieskal.. Telo ma prestalo poslúchať.Nemohla som na nič myslieť.Len na tú hrôzu.Neuveriteľne som plakal,ale aniplač,ani vyhrážky nepomáhali..Bola som už úplne nahá.Začal si rozopínať zips na gatiach a pritom mi do ucha v kuse nechutne šepkal,ako mi ho tam vrazí a,že zo mňa vyšustá dušu..Tie nechutné slovíčka mi výrili dokolečka v hlave.Nič som už nevnímala,keď zrazu nejaká postava kopla chlapíka do tváre a zvalila ho zo mňa na zem.Dlho sa válali a mlátili na zemi,potom chlapík dostal pár päsťoviek do brucha a do sánky až sa zdvihol a rýchlo utiekol..Postava sa ku mnepriblížila."Marek!"Vydala som zo seba z posledných síl.."Pokojne.Budeš v poriadku."Láskavo na mňa prehovoril.Chytil ma do náručia a niesol k sebe do auta. "Prepáč mi to Marek.Bola som neskutočne hlúpa a neposlúchala ťa.toho chlapíka som znova zvádzala,tak ako všetkýchostatných pred ním a teraz som na to konečne doplatila.Prepáč mi to prosím... "Pššt moja krásna.Neplač,všetko bude zase v poriadku.Ja sa na teba nehnevám.Nikdy by som ťa neopustil.Žijem len pre teba.Zomriem len pre teba....Všetko,čo robím,robím len pre teba.Už nikdy ťa nenechám samú.."V aute mazabalil do deky a položil na zadné sedadlo,kde som celá unavená zaspala..

Tento večer si budem pamätať do smrti...Budem si pamätať na to,ako ma všetci tí muži,ktorých som stále tak zvádzala,ako ma cez neznámeho chlapíka zradili a ponížili....a milovný človek,ktorý bol stále pri mne  a neustale som ho zrádzala a ponižovala svojim nemiestnym chovaním,mi teraz zachránil život..Zachraňoval mi život neustále,len som si to nevšímala a bola som nevďačná a sebecká.Až takýmto spôsobom som prišla na to,že ho nekonečne ľúbim a že život bez neho nezvládam...Teraz to už viem.......

Ale za akú cenu to muselo byť...