Suzanka

To čo si mi dnes všetko porozpravál a vytkol,ma úplne dostalo....Ako si mi to tak rozprával,ja som ťa počúvala a vtedy som si uvedomila,že máš absolútne vo všetkom pravdu...Vo všetkom....Stála som tam ako oparená a nevedela ti na to povedať súvislú rozumnú vetu...Jediné na čo som sa zmohla,bolo úbohé "PREPÁČ", ktoré aj tak stálo za veľké nič...Ani vysloviť som ho nedokázala tak úprimne,Ako som ti to tak hovorila,ja som sa normálne počula..a počula som ako to hovorím,videla som ako sa pri tom pozerám....Bolo to odomňa také neúprimné...teda nie že by som to tak chcela..to vôbec nie..Neuveriteľne ma to mrzí..Celé...Nevieš si predstaviť ako....A to si fakt teraz nevieš........Ale v tú chvíľu som to skrátka najavo dať nedokázala..Neviem prečo..Nedokázala som to...Ty si tám stál,slzy ti stekali a kvapkali na bundu,hladel si na mňa čakajúc na odpoveď..a ja?......Len som zbabelo mlčala a ušla....

Veľmi to ľutujem...strašne ma teraz bolia tie slovíčka čo si mi povedal,ale mal si pravdu a o to bolia ešte viac...Ale tá moja bolesť je oproti tvojej  nič....Prosím odpusť mi to....Prosím...asi sa zas na viac ani nezmôžem,ale prosím.......PREPÁČ!!!!!!!

Ludia robia v živote plno chýb...Nech ich robia chcene,nechcene,z každej sa poučia aj keď si to niekedy ani neuvedomujú...Myslia si že už nikdy nič také nespravia...Sľubujú....Ale otázka je,či aj dodržia...

Ja som schybila...Poriadne...Poučila som sa...Ešte viac.... Ale ak by som začala sľubovať že sa to už nikdy nestane,asi by som sa pozastavila nad tým  či dokážem...Môžem si to sľúbiť maximálne tak pre seba,ale nikdy nemôžem vedieť,aké nástrahy ma v živote čakajú..Nástrahy do ktorých sa veľmi lahko sama zamotám a znova týmito zakopnutiami môžem zraniť ľudí na ktorých mi záleží zo všetkého najviac...Teraz ma ale mal kto naviezťna tú správnu cestičku...Postaviť na nohy a povedať..Áno Zuzka,schybila si,ale odpúšťam ti......Teraz som mala veľké šťastie...Nabudúce tomu tak ale nemusí byť....Nabudúce sa môže stať že spadnem a už ostanem ležať....A to vlastnou chybou...Preto,že som sklamala,tú osobu o ktorú som sa celý čas opierala s tým vedomím že sa držím sama...Ale keď tak budem ležať,pochopím že tá ochranná ruka nadomnou nebola moja....To už bude neskoro.....

A to nemôžem dopustiť...Nechcem dopustiť...Nedopustím...