Cesty dospelosti...Čo robiť,keď som mimo dosah večnej ochrannej ruky rodičov...Každý mladý človek po tom túži..Mať svoj život,preč od všetkých príkazov a zákazov..Ísť hocikam,kedykoľvek a s hocikým...To je život...
Na chvíľu.Čo môže človek od života čakať,keď ma vlastnú rodinu,skvelého manžela,dve či tri nádherné detičky...Je to šťastie.. uznávam.Ale....ale čo ak z celého manželstva vyprchá tá iskra,ktorá za mlada tak silno žiarila..Kam sa podela?Vtedy by človek najradšej vrátil mladosť..Čas užívania si čerstvej lásky,čerstvého zaľúbenia,o ktorom si človek myslí,že nikdy nevyprchá..Čo potom?Čo ďalej?Ako vrátiť to vzrušenie,ktoré pochytí človeka už len pri pohľade na milovanú osobu...?Ako?Alebo sa dalej tváriť,že je všetko v absolútnom poriadku...?Že všetko je tak,ako bývalo?Kto pozná odpoveď?
Komentáre
počas života
v každom veku je to iné..
asi preto sa hovorí
xxx
Pre:prave teraz
Nevadí...Ale aj tak ďakujem...veľmi.