Suzanka

Prídem si tak do kuchyne,vybrať si z chladničkynejakú tú dobrotu...Otváram chladničku na čo sa celá klietka zatrasie...pozerám..Roccoje zašuchraný zobáčikom v chrbátiku a spinká...Čo sa dejevravím si..lebo inokedy savždy tak naľakal akoby práve nastal atómovývýbuch..Odchádzam,nedávam tomu veľký význam..Po čase sa vrátim a žiadna zmena..stále spí...

Po dlhšom čase sa dozvedám odbrata a maminy,že to sú už 2 dni čo je taký otrávený,unavený a kašle na svet...Začali sme sa mu troška viac venovať,aby sme zistili či je len unavený alebo čo...keď sme ho vypustili z klietky,troška si polietal a rázom priletel mi na ruku,kde sa usalašila a zavrel oči...Nikdy to nerobil,na ruke sa vždy sniečim hral,buď s prstienkom,alebo bojoval s prštekmi....alenikdy neostal len tak sedkať a spať a to sme k tomu okolo neho všetci traja stáli..čo sa týka tohto,býval vždy plachý a keď nevedel čo sa okolo neho deje,bol celý nesvoj..teraz nás mal na háku...už ani necvrliká ako inokedy..inokedy stačilo pustiťvodu aby začal štebotať...

Iba tak sedíme,hľadíme do klietky a len pozorujeme ako z toho telíčka z čista jasna mizne tá čipernosť a neposednosť....akoby to bol úplne iný vtáčik..neviemečo sa deje...prelúskali smeuž aj celú literatúru o andulkách...no nič sa nevie na isto...môže to byť hocičo....hocičo...Len staroba nie..Dostala som ho keď som mala 10 a andulky sadožívajú okolo 13 rokov..ja mám 16...to znamená,že NIE!

Lendúfam,že to nebude nič vážne....Je to síce len domáce zvieratko,ale ja to tak neberiem...Je pre mňa stokrát viac,než len vtáčik...Je to môj najlepší kamoš...