Sprosté myšlienky...
Rozmýšlam a pritom viem že sa to nemôže stať...
Tak veľmi...
...ako len viem...
Bol to osud..
Dalo sa to čakať...už to nebol on..Bolo to,akoby zo dňa na deň zostarol..
Keď sa ma dotkneš...
ach ten prúd zimomriavok...
Moje prepáč nestojí za nič...
Cítila som sa ako idiot....stála som tam s rukami v päsť a mlčala...
Polovičná spoveď...
Včera bol zvláštny deň...Zaujímavý..Nečakala som že dopadne takto...Teda,nie až takto...
Veď každý sa už aspoň raz opil...aj mne sa to už stalo..ale tak ako včera,to sa mi ešte nestalo..